V utorok 1. marca uplynie od Rabinovho narodenia 100 rokov.
Jicchak Rabin sa narodil 1. marca 1922 v Jeruzaleme na historickom území
Izraela, ktoré bolo v tom čase pod britskou mandátnou správou
(samostatný štát Izrael bol vyhlásený 14. mája 1948). Vyštudoval
poľnohospodársku školu, ale od roku 1940 spojil svoj život s armádou.
Spočiatku ako príslušník elitných oddielov židovskej vojenskej podzemnej
organizácie Hagana bojoval v izraelsko-arabských konfliktoch.
Po vzniku Izraelských obranných síl (IOS; hebrejsky Cva ha-hagana
le-Jisrael, skratkou Cahal) v roku 1948 zastával významné veliteľské
posty. V rokoch 1964-1968 pôsobil ako náčelník generálneho štábu IOS.
Výrazný úspech dosiahol v bleskovej šesťdňovej vojne v roku 1967, keď
dosiahol víťazstvo Izraela nad Egyptom, Sýriou a Jordánskom.
Z armády odišiel v roku 1968. Na poste veľvyslanca Izraela v Spojených
štátoch amerických (USA) sa zaslúžil o konsolidáciu vzťahov medzi týmito
dvoma krajinami.
Po návrate do Izraela v roku 1973 sa aktivizoval politicky v Strane
práce. Dostal sa do izraelského parlamentu Kneset, vo vláde Goldy
Meirovej zaujal kreslo ministra práce.
Po jej demisii sa stal premiérom Izraela (1974-77); jeho kabinet sa
zameral na posilnenie ekonomiky, riešenie sociálnych problémov a
posilnenie izraelskej armády. S podporou USA dospel Izrael počas jeho
vlády k podpisu dohody o uvoľnení so Sýriou (1974), čím sa ukončila
jomkipurská vojna - Izrael bol napadnutý Sýriou a Egyptom v roku 1973
počas židovského sviatku jom kipur - a po nej v roku 1975 nasledovala
predbežná dohoda s Egyptom, po ktorej došlo v roku 1979 k podpisu
egyptsko-izraelskej mierovej dohody.
V období rokov 1984-1990 pôsobil Jicchak Rabin ako minister obrany v
koaličných izraelských vládach. Stranu práce doviedol k volebnému
víťazstvu v parlamentných voľbách v júni 1992 a opätovne zaujal kreslo
premiéra. S vtedajším predsedom Organizácie za oslobodenie Palestíny
(OOP) Jásirom Arafatom si 13. septembra 1993 vo washingtonskom Bielom
dome podal ruku a obaja tak spečatili podobu obmedzenej palestínskej
samosprávy v rámci dočasnej mierovej dohody, tajne uzavretej v nórskom
Osle.
Spoločne podpísali vo Švédsku dohodu o obmedzenej palestínskej
samospráve na okupovanom západnom brehu rieky Jordán a v pásme Gazy.
Odložili ale rokovania o zásadných otázkach - kto bude mať v správe
mesto Jeruzalem; vytýčenie hraníc; a možnosť návratu palestínskych
utečencov.
Realizátori tohto projektu - premiér Jicchak Rabin, izraelský minister
zahraničných vecí Šimon Peres a predseda OOP Jásir Arafat - dostali v
roku 1994 Nobelovu cenu za mier. Mierové aktivity a územné ústupky však
rozdelili izraelskú spoločnosť a Rabin za to zaplatil najvyššiu cenu.
Jeho vrahom sa 4. novembra 1995 na vtedajšom Námestí izraelských kráľov v
Tel Avive (v súčasnosti premenovanom na Rabinovo námestie) stal
židovský pravicový extrémista Jigal Amir, ktorý pokladal tieto dohody za
zradu národa a zastrelil Jicchaka Rabina počas mierového pochodu.
Za tento čin bol Amir odsúdený na doživotie, ďalších 14 rokov väzenia
dostal za prípravu vraždy Jicchaka Rabina za priťažujúcich okolností a
za zranenie Rabinovho ochrankára Jorama Rubina. V novembri 2020 žiadal
Amir o priepustku z väzenia pre synov obrad bar micva, no vedenie
väznice jeho žiadosť zamietlo. Podľa novín The Times of Israel izraelská
tajná služba Šin Bet považovala aj po rokoch Amira za hrozbu pre
národnú bezpečnosť, pretože má mimo väzenia veľa nasledovníkov, ktorí
predstavujú nebezpečenstvo a sú ochotní konať v jeho mene.
Na počesť Jicchaka Rabina nesú jeho meno mnohé miesta a inštitúcie v
Izraeli, ale aj v iných štátoch. Kneset tiež ustanovil 12. deň
židovského mesiaca chešvan za oficiálny pamätný deň Jicchaka Rabina.